Ako vraví legenda

Trocha čísel

Ako vraví dejepis

 

Jedna z legiend hovorí ako šejk Omar, lekár a kňaz, objavil v Arábii podivuhodnou náhodou kávu ako nápoj s pozoruhodnými vlastnosťami. Šejka Omara, žijúceho vo vyhnanstve upútal strom s pekne voňajúcimi kvetmi a krásnymi červenými plodmi. Odtrhnuté plody použil pri príprave napoja, ktorý pripravoval z rôznych rastlín. Zvláštna chuť tohto nápoja priviedla lekára na nápad podávať tento nápoj nemocným. Správa o blahodarnom účinku  nápoja sa rozšírila tak, že Omar bol vyzvaný aby sa vrátil z vyhnanstva do Mekky, kde bol na jeho počesť postavený kláštor a Omar bol prehlásený za svätého.

 

Iná legenda pripisuje zázračné objavenie kávy.

 

Hábešský pastier kôz Kaldim si povšimol, že jeho zvieratá vždy neobyčajne ožijú, keď sa po celodennom pobyte na pastve najedia plodov z neznámeho stále zeleného kríka. Zo zvedavosti skúsil ochutnať červené bobule. O ich priaznivom účinku neskoršie  hovoril i s opátom neďalekého kláštora a ten sa tiež rozhodol ochutnať červené bobule. V poslednom okamihu presvedčený, že povzbudivé účinky kávových bobúľ sú dielom samotného diabla, zrná vhodil do ohňa. Touto náhodou prišlo  po prvý raz k čiastočnému upraženiu kávy a uvoľneniu  aromatických látok. Vôňa kávových zŕn doviedla opáta ku zmene názoru a k rozhodnutiu vyskúšať kávu na mníchoch, žijúcich v kláštore. Pri ďalšom experimentovaní s kávovým zrnom prišiel na myšlienku rozdrviť ho a zmiešať  s vodou. Tento povzbudzujúci nápoj potom mnísi pravidelne pili, aby dlhšie  vydržali recitovať dlhé modlitby.

 

 

 

570 - káva sa dostala obchodnými karavánami do Jemenu, kde ju začali kultivovať 1554 - otvorená prvá kaviareň v Carihrade 1652 - vzniká prvá kaviareň v Londýne 1685 - Poliak Koleczycki získava od cisára Leopolda I. privilégium na založenie prvej kaviarne vo Viedni 1690 - Holanďania zlomili kávový monopol Arabov, zakladajú kávovníkové plantáže vo všetkých svojich kolóniách 1706 - káva ako rastlina sa dostáva na európsku pôdu, prvá sadenica sa ujala v Amsterdame 1714 - vzniká prvá kaviareň v Prahe 1715 - Francúzi dovážajú kávovník na ostrov Martinique, odkiaľ ho rozširujú do oblasti Guayany, Karibskej oblasti a do Strednej Ameriky 1750 - Portugalci zakladajú prvé plantáže v okolí rieky Rio, približne o sto rokov sa pestovanie presúva do oblasti Sao Paola 1822 - vo Francúzsku sa objavil prvý prototyp zariadenia na espresso 1901 - na panamerickom veľtrhu sa predáva prvá rozpustná káva 1903 - Dr. Kato získava U.S. patent na výrobu instantnej kávy 1933 - vznikajú prvé automaty na espresso 1995 - káva sa stáva najpopulárnejším nápojom na zemeguli, každý rok sa jej vypije viac ako 400 miliárd šálok

Pôvod kávy je opradený mnohými legendami. Isté je len to, že pravlasťou kávy je Etiópia, kde kávovník voľne rastie dodnes. Domorodí obyvatelia vedeli o účinkoch kávových zŕn, nepripravovali z nich však kávu, akú poznáme teraz. Miesto toho hrýzli kávové zrná alebo ich balili do malých guľôčok s tukom. Brávali si ich so sebou na cesty, aby im dodávali v namáhavých úsekoch cesty energiu. Keď sa kávovník z Etiópie preniesol na stupňovité plantáže do susedného Jemenu, nechýbalo veľa k tomu, aby sa káva rozšírila do celého arabského sveta. V Jemene sa totiž nachádzal prístav, cez ktorý chodila veľká časť moslimov na svoju púť do Mekky. Netrvalo teda dlho a káva sa dostala i tam. V Mekke začali vznikať kaviarne, aby sa pútnici mohli bližšie zoznámiť s týmto novým nápojom. V tejto oblasti vznikol i pôvodný názov kávy z arabského slova „kahve" (omamný nápoj).

 

Do konca 16. storočia sa káva rozšírila na blízky východ, do Perzie, Turecka a do severnej Afriky. Centrom obchodu s kávou sa stalo jemenské mesto Mokka. Názov tohto mesta sa neskôr stal synonymom silnej arabskej kávy. Vladári Jemenu sa snažili udržať si monopol v predaji kávy, preto zakázali vývoz kávovníka do sveta. Z krajiny sa preto mohli dlho vyvážať len kávové zrná. V roku 1618 nastal zlom a holandskému obchodníkovi sa podarilo niekoľko rastlín kávovníka z Jemenu prepašovať do holandskej kolónie Jávy (dnešná Indonézia). Kávovníku sa v lávovej pôde veľmi darilo. Káva sa v tomto období dostala cez Konštantínopol i do Európy, kde o ňu Európania prejavili obrovský záujem.